Pavol Češek - šudent FEI STU

Vtip

Chuck Norris keď dá salámu do DVD prehrávača prehrá mu celú zabíjačku.

Zaujímavosti

Zo sveta techniky

Google pri navrhovaní poslednej verzie Androidu Jelly Bean urobil niekoľko zásadných zmien v spôsobe, ako operačný systém spracúva hlasové príkazy. Do systému totiž implementoval technológiu neurónovej siete. Výsledkom je spoľahlivejšie a presnejšie pochopenie hlasových príkazov.

Vincent Vanhoucke z Googlu tvrdí, že sami vedci boli prekvapení tým, ako zmena modelu zlepšila hlasové ovládanie. Podľa jeho slov je Jelly Bean až o 25 % presnejší oproti svojim predchodcom. Nová technológia, ktorá je použitá pre potreby hlasových príkazov, takisto umožňuje prirodzenejšiu komunikáciu s telefónom. Používatelia aj z dôvodu vyššej chybovosti zadávali príkazy „roboticky". Implementácia neurónovej siete však spôsobila, že telefón dokáže lepšie pochopiť, čo chce používateľ vykonať.

Softvér, ktorý Google využíva, vytvára pri spracovaní hlasových príkazov niekoľko vrstiev. Prvá vrstva je tvorená vokálmi a spoluhláskami. Na základe informácií z tejto vrstvy sa postupne vytvoria ďalšie vrstvy, každá z nich poskytuje sofistikovanejší odhad toho, čo používateľ povedal. Algoritmy neurónových sietí sa vo veľkej miere skúmali už v 80. rokoch, záujem o ne postupne opadol. Problém bol technického razu - využiť viacvrstvovú analýzu bolo v tom čase veľmi náročné. Technológie sa však neustále zdokonaľujú, a tak sa neurónové siete opäť tešia záujmu. Okrem Googlu ich do veľkej miery využíva aj Microsoft a IBM. V prípade Androidu je hlasový príkaz rozdelený do ôsmich častí, ktoré sa odošlú do ôsmich počítačov po celom svete. Dáta sú následne pomocou neurónovej siete spracované a výsledok je odoslaný naspäť k používateľovi.

Neurónové siete možno využiť napr. aj na spracovanie obrázkov. Tým, že používatelia využívajú hlasové ovládanie, poskytujú Googlu užitočné dáta, na základe ktorých možno neurónovú sieť ďalej zlepšovať.

Robert Kadlec: Ako Google zmenil Android pomocou neurónovej siete, zdroj: www.itnews.sk

Zo sveta filozofie

Karl Raymund Popper /1902- 1994/ Popper je jeden z filozofov, ktorých označujeme aj ako postpozitivizmus, resp. štvrtá fáza pozitivizmu, ale je to veľmi voľné označenie. Už nejde o nejakú školu, skôr je to vágny termín dejín filozofie. Niektorí jeho filozofiu označujú ako kritický racionalizmus. Jeho hlavné diela sú Logika vedeckého výskumu, Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia a Bieda historicizmu.

Popper mal najvýznamnejší príspevok zrejme do filozofie vedy, potom do sociálnej filozofie. Jeho veľmi významným príspevkom je najmä teória falzifikácie. Každé zvýšenie zrozumiteľnosti je samo o sebe intelektuálne cenné, zvýšenie exaktnosti má pragmatickú hodnotu ako prostriedok pre dosiahnutie určitého cieľa. Nie je pravda, že prírodné vedy sú iba induktívne. V tomto zmysle musí filozofia vyvrátiť tento omyl. Veda musí zasa vyjadriť rozdiel medzi vedou a pseudovedou. A tu je základný kameň úrazu. Veda si vyberá buď overiteľnosť alebo falzifikovateľnosť. Tým pádom by sa mohla indukcia obísť! Kým overiteľnosť je záver induktívny- pýtam sa či je to pravda a zrovnávam to so skutočnosťou, falzifikácia je niečo iné. Pýta sa- je táto hypotéza falošná. A pokúša sa ju vyvrátiť. Vyvrátiť ju čisto dedukciou. A pokiaľ sa táto hypotéza nedá falzifikovať, vtedy obstojí. Aj pokiaľ tieto teórie nedokážeme falzifikovať, zostanú stále navždy teóriami. Preto hovoríme, že veda je sieť hypotéz, tkanivo domnienok. Tieto teórie si nenárokujú pravdivosť. No môžeme zdôvodniť, prečo si ich vyberáme pred konkurenčnými teóriami.

Vedecký pokrok nespočíva iba v akumulácii poznatkov, ale aj vo vylúčení menej podarených teórií a ich nahrádzaní lepšími. Tie lepšie teórie sú tie, ktoré je ťažšie vyvrátiť. Nová metóda je kritická metóda, preto to niektorí nazývajú kritický racionalizmus.

Ivanka H.: Karl Raymund Popper, zdroj: www.zones.sk