Zo sveta techniky
Google pri navrhovaní poslednej verzie Androidu Jelly Bean urobil niekoľko zásadných zmien v spôsobe, ako operačný systém spracúva hlasové príkazy. Do systému totiž implementoval technológiu neurónovej siete. Výsledkom je spoľahlivejšie a presnejšie pochopenie hlasových príkazov.
Vincent Vanhoucke z Googlu tvrdí, že sami vedci boli prekvapení tým, ako zmena modelu zlepšila hlasové ovládanie. Podľa jeho slov je Jelly Bean až o 25 % presnejší oproti svojim predchodcom. Nová technológia, ktorá je použitá pre potreby hlasových príkazov, takisto umožňuje prirodzenejšiu komunikáciu s telefónom. Používatelia aj z dôvodu vyššej chybovosti zadávali príkazy „roboticky". Implementácia neurónovej siete však spôsobila, že telefón dokáže lepšie pochopiť, čo chce používateľ vykonať.
Softvér, ktorý Google využíva, vytvára pri spracovaní hlasových príkazov niekoľko vrstiev. Prvá vrstva je tvorená vokálmi a spoluhláskami. Na základe informácií z tejto vrstvy sa postupne vytvoria ďalšie vrstvy, každá z nich poskytuje sofistikovanejší odhad toho, čo používateľ povedal. Algoritmy neurónových sietí sa vo veľkej miere skúmali už v 80. rokoch, záujem o ne postupne opadol. Problém bol technického razu - využiť viacvrstvovú analýzu bolo v tom čase veľmi náročné. Technológie sa však neustále zdokonaľujú, a tak sa neurónové siete opäť tešia záujmu. Okrem Googlu ich do veľkej miery využíva aj Microsoft a IBM. V prípade Androidu je hlasový príkaz rozdelený do ôsmich častí, ktoré sa odošlú do ôsmich počítačov po celom svete. Dáta sú následne pomocou neurónovej siete spracované a výsledok je odoslaný naspäť k používateľovi.
Neurónové siete možno využiť napr. aj na spracovanie obrázkov. Tým, že používatelia využívajú hlasové ovládanie, poskytujú Googlu užitočné dáta, na základe ktorých možno neurónovú sieť ďalej zlepšovať.
Robert Kadlec: Ako Google zmenil Android pomocou neurónovej siete, zdroj: www.itnews.sk